P E T Í C I A [stiahnuť .pdf]
„CHCEME CHRÁNIŤ SLOVENSKÚ PȎDU A LESY a BEZ PRIEŤAHOV SI UPLATNIŤ A ZREALIZOVAŤ SVOJE VLASTNÍCKE PRÁVA“
- Petícia za aktívnu ochranu pôdy a odstránenie chýb a škôd, ktoré vznikli súkromným vlastníkom pôdy
na Slovensku pri konaniach reštitúcií, ZRPS, ROEP a pozemkových úprav
Vážený prezident slovenskej republiky, vážený Ústavný súd, vážené Ministerstvo vnútra, vážené Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, vážený Úrad vlády, vážená Generálna prokuratúra:
A.
Medzi základné atribúty zvrchovanosti, suverenity a teda existencie štátu ako takého, nesporne patrí aj výlučné vlastníctvo pôdy a lesov.
Na Slovensku sa vo všeobecnosti prezentuje, že naša pôda je chránená Ústavou SR. Reálne je však táto naša pôda Ústavou SR chránená, žiaľ, len v „deklaratórnej“, ústavno-právnej polohe.
V čl. 4 ods. 1 Ústavy SR je uvedené, že „Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky“.
Obdobná ústavná ochrana pôdy a lesov v čl. 4 Ústavy SR, absentuje-chýba.I.
Ochrana našej pôdy a lesov štátom má byť v prvom rade zabezpečená novelou článku 4 Ústavy SR, z ktorého potom bude tiež zreteľne a jasne vyplývať, že aj pôda a lesy používajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti a taktiež patria medzi prírodné dedičstvo a bohatstvo, pričom jednoznačne a nespochybniteľne má byť pôda a lesy na území Slovenskej republiky vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky a jeho štátnych príslušníkov (SHR, rodinné farmy, pozemkové spoločenstvá, družstvá, obce, fyzické osoby, cirkev, štát; s obmedzením špekulatívneho vlastníctva s. r. o. a a. s.).II.
Ochrana pôdy na Slovensku je prezentovaná „akože“ novelou čl. 44 ods. 4 a ods. 5 Ústavy SR. Citácia a právny výklad novelizovaného čl. 44 ods. 4, ústavy vo svojej podstate znamená; „že, štát dbáIII. o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy“, čo je vyslovene deklaratórna povaha povinností (akú reálne výpovednú, ochrannú hodnotu má a môže mať všeobecná konštatácia – „štát dbá“ ?!) pre toho, kto má podľa katastra vlastníctvo pôdy?
B.
Na Slovensku sa denne stretávame s nezákonnosťou a nesprávnym úradným postupom, prieťahmi v konaní príslušných štátnych inštitúcií pri uplatňovaní si vlastníckych práv, kedy dochádza ku poškodzovaniu ústavných práv občanov, ktorí v procese reštitúcií, ZRPS, ROEP a pozemkových úprav prišli o pôdu a nemôžu sa dovolať spravodlivosti kvôli zákonom, ktoré im časovo obmedzujú uplatnenie práv, čím sú v rozpore s ústavou SR! Na základe ustanovenia §100 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktorý požíva ochranu Ústavy Slovenskej republiky, článok 20, sa vlastnícke právo nepremlčuje! Podľa článku 20 Ústavy SR , ods. 1 z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť verejnej moci konať tak, aby do vlastníckeho práva jednotlivca sama nezasahovala, ale rovnako poskytnúť vlastníkovi ochranu v prípade, keď je jeho vlastnícke právo rušené, či obmedzované zo strany tretích subjektov.
Kde máme istotu, že správne orgány konali v našom záujme, keď sa pri zistení chýb stretávame s výhovorkami, ktoré nemajú oporu v zákone, zneužívajúc právomoci verejného činiteľa, subjektívnym vyjadrovaním sa a zasielaním takých názorov opierajúc sa o zákony, ktoré časovo obmedzujú vlastnícke práva (termíny premlčania, obmedzená doba na podanie námietok a pod.)? Táto následná nečinnosť štátnych orgánov navodzuje dojem, že reštitúcie, registre ZRPS či ROEP alebo pozemkové úpravy boli a sú zneužívané na majetkové ujmy zo strany zločineckých skupín. Vlastníci na chyby prichádzajú častokrát vtedy, keď je už „neskoro“ v rozpore s §6 a § 26 Zákona č. 180/1995 Z. z. a v rozpore s § 3 ods. 1,2 a 4 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom poriadkuIV. v ktorých sú upravené zásady úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania, pričom obyčajnému človeku bez právnického vzdelania a dostatku financií na zaplatenie právneho zástupcu je ťažké následne obhájiť svoje vlastníctvo a dovolať sa spravodlivosti a to napriek
nedôslednému poučeniu a porušovaniu zákonov zo strany štátnych správnych orgánov. Ak sú občania informovaní bez dôsledného poučenia, nemôže nik predpokladať, že tomu rozumejú a na základe toho
odvodzovať či si splnili svoje povinnosti! Každý pôvodný vlastník pôdy, musí byť zrozumiteľne a presne
informovaný! Sme presvedčení, že ak by bola kvalita uspokojenia reštitučných nárokov, spracovania registrov alebo aj následných pozemkových úprav po celom Slovensku na vysokej úrovni a u všetkých vlastníkov bez diskriminácie boli dodržané zákonné postupy, nebolo by zďaleka toľko krívd a chýb a my by sme sa teraz nemuseli dožadovať svojich práv, ktoré už pri spracovaní mali a majú zostať nedotknuteľné!
Preto v rámci tejto Petície požadujeme:
1. Spracovať a predložiť na konanie legislatívny návrh novely čl. 4 Ústavy SR, z textom a definovaním pôdy a lesov vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky a občanov Slovenskej republiky.
2. Spracovať a predložiť na konanie legislatívny návrh novely zákona NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorým by sa striktne, presne a zrozumiteľne vymedzili povinnosti inštitúcií, štátnych úradníkov, právnických a fyzických osôb pri ochrane pôdy, s následnými vysokými, nekompromisnými sankciami a opatreniami (napr. aj personálnymi) pri nedodržaní týchto povinností.
3. Spracovať a predložiť na konanie legislatívny návrh novely reštitučného zákona a zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom s cieľom odstránenia krívd na vlastníkoch, ktorí si v dôsledku nezákonného resp. nesprávneho úradného postupu štátnych úradníkov (napr. nedodržanie povinností uvedených v § 3 Správneho poriadku) dostatočným spôsobom neuplatnili svoje nároky a ktorý by pritom zahŕňal aj povinnosť správnych orgánov v prípadoch krívd a škôd, ktoré neboli uplatnené v podobe námietok v „termíne“, podľa súčasne platných zákonov, opätovne začať alebo pokračovať v opravnom reštitučnom alebo opravnom správnom konaní na náprave spôsobených krívd.
4. Bol ustanovený špecializovaný kontrolný orgán so zameraním na pozemkové právo (nadradený všetkým správnym orgánom, ktoré majú právomoci vydávať rozhodnutia v správnych konaniach v tejto oblasti), ktorý automaticky vyvodí dôsledky a zodpovednosť za škody a nastolí konkrétne riešenie chýb a to bez premlčacích dôb a časových lehôt na uplatnenie si týchto vlastníckych práv pretože vlastnícke právo je v súlade s článkom 20 Ústavy SR nepremlčateľné!
5. Aby podiely nezistených a neznámych vlastníkov v Urbariátoch – pozemkových spoločenstvách prešli zo správy SPF pod správu Pozemkového spoločenstva – Urbariátu, pričom prevody týchto podielov na súkromné osoby by sa mohli uskutočniť iba uplatnením si dedičských práv alebo súdnym rozhodnutím.
6. Dôsledná a komplexná právna analýza existujúcich právnych noriem súvisiacich s pôdou, lesmi, registrami (ZRPS, ROEP), pozemkovými úpravami a reštitúciami, vo vzájomných súvislostiach.V.
Až na základe vykonaní týchto opatrení bude naša pôda a lesy chránená zodpovedajúcim spôsobom z hľadiska existencie a fungovania štátu, pretože štát, ktorý si riadne a zodpovedne nechráni svoju pôdu („živiteľku“), lesy a vodu, týmto postráda znaky suverénneho a zvrchovaného štátu, a teda si v podstate „nezaslúži, aby bol štátom.“
Petičný výbor: Mgr. Mária Stieranková, Podhradík 27, Prešov 080 06 (Osoba určená na zastupovanie v styku s orgánmi verejnej moci); Jozef Timko, Podhradík 72, Prešov 080 06, Dipl.Ing. Michal Bizoň, M.Sc., Za cintorínom 1253/13, 020 01 Púchov Kontaktujte nás na nasadedovizen@gmail.com, informácie na www.nasapoda.sk
Príloha k Petícii „CHCEME CHRÁNIŤ SLOVENSKÚ PȎDU A LESY a BEZ PRIEŤAHOV SI UPLATNIŤ A ZREALIZOVAŤ SVOJE VLASTNÍCKE PRÁVA“ (Petícia za aktívnu ochranu pôdy a odstránenie chýb a škôd, ktoré vznikli súkromným vlastníkom pôdy na Slovensku pri konaniach reštitúcií, ZRPS, ROEP a pozemkových úprav) - Poznámky pod čiarou:
I. Ochrana pôdy a lesov, že pôda a lesy sú vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky a teda v rámci výlučného vlastníctva pôdy štátom aj vo vlastníctve súkromných vlastníkov pôdy – občanov Slovenskej republiky.
II. Pretože rozhodnutie (novela tohto článku ústavy) len deklaruje už existujúci stav, a teda nekonštituuje (nevytvára) nový právny stav , ale ide o rozhodnutie, ktorým sa len následne spravidla z dôvodu právnej istoty potvrdí určitá skutočnosť, ktorá už reálne existovala a existuje, ktorou je v tomto prípade zákon NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Veď predsa tento zákon už dávno, z „úradnej povinnosti“, sa mal a má bez výnimiek dodržiavať a realizovať v aplikačnej praxi úradníkmi a občanmi štátu, aj bez predmetnej ústavnej novely. Opakom deklaratórneho rozhodnutia je rozhodnutie konštitutívne (napr. aj ústavné), ktoré vytvára nový právny stav, ukladá nové povinnosti, priznáva práva, a teda týmto rozhodnutím(novelou ústavy) vznikajú, zanikajú alebo sa menia práva a povinnosti. Preto je súbežne a následne s touto novelou ústavy nevyhnutne zásadným spôsobom novelizovať zákon NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
III. „Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti“.
IV. Podľa § 3 ods. 1,2 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku, sú úradníci štátnych inštitúcií ; „povinní chrániť záujmy aj fyzických osôb, pričom tieto orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, ktorých sa konanie týka, musia tieto orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu“.
V. Enormné množstvo právnych predpisov a existujúce znenie týchto právnych predpisov súvisiacich vo všeobecnosti s pôdou je pre občanov a zrejme aj pre úradníkov neakceptovateľné
a) Enormné množstvo predpisov súvisiacich z poľnohospodárskou alebo nepoľnohospodárskou pôdou, či už v oblasti štátneho alebo súkromného vlastníctva pôdy, ktoré pritom nie sú navzájom previazané kompatibilné, a ktoré sú mnohokrát nezrozumiteľné až nevykonateľné, vytvárajú pri aplikačnej praxi týchto právnych predpisov byrokratické a zmätočné prostredie tak pre občanov ako aj príslušných úradníkov štátnych a neštátnych inštitúcií, čo je základom pre nekonečné prieťahy v rôznych právnych konaniach o pôde a v dôsledku toho následné podávanie opravných prostriedkov, sporových a sťažnostných súdnych podaní občanmi – účastníkmi konania.
b) Právne predpisy nemajú byť spracované a schvaľované pre úradníkov, advokátov a súdy, ale pre občanov.
Základné požiadavky kladené na tvorbu zákonov podľa legislatívnych pravidiel sú nasledovné:
Zákon má upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy. Musí byť zrozumiteľný, vnútorne a nadväzujúco bezrozporný, prehľadne usporiadaný, stručný a musí obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané. Zákon musí byť terminologicky správny, presný, jednotný a všeobecne zrozumiteľný.
Teda cieľom legislatívneho procesu je pripraviť a schváliť taký právny/e predpis-sy, ktoré sa stanú funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku. Vyváženosť právneho poriadku je v súladnom pôsobení všetkých jeho súčastí podľa jednotlivých oblastí. Tieto legislatívne požiadavky však nespĺňa viacero predpisov súvisiacich s pôdou, čo sa doposiaľ negatívne odráža pri aplikačnej praxi predpisov súvisiacich s pôdou. Preto je potrebné ich podrobiť dôslednej analýze.